Naoki Urasawa - povinné čitanie pre každého otaku (alebo aj neotaku)

Meno Naoki Urasawa je vo svete seinen mangy veľmi dobre známe. Pokiaľ sa vám v mysli objavujú len nejasné a zahmlené spomienky, alebo ste ho nebodaj nikdy nepočuli, je tento článok prvým krokom k tomu, aby ste napravili osudnú chybu.

O študentoch ekonómie koluje množstvo nie práve lichotivých vtipov. O Osake a jej dialekte tiež kolujú vtipy. Je teda človek narodený v Osake študujúci ekonómiu odsúdený na to, aby sa stal terčom vtipov, alebo zaúčinkuje známy princíp matematiky, kde zápor násobený záporom vytvára pozitívum?

Hiroaki Samura – Čiernobiely svet?

O americkom komikse sa zvykne hovoriť, že býva zbytočne násilný a krutý. V porovnaní s niektorými dielami z japonskej tvorby vyznieva ako rozprávka pre malé deti.

Hiroaki Samura chcel byť mangaka v období, keď iné deti oblizovali farbu z papiera alebo ožužlávali pastelky. Výber umeleckej vysokej školy bol teda logickým krokom . Zameranie na klasické umenie sa však ukázalo ako krokom chybným, keďže neznášal olejomaľbu a oveľa bližšia mu bola práca s bielou a čiernou.

V roku 1993 debutoval so svojou prvotinou Mugen no Juuni vo svete známou pod názvom Blade of the Immortal (Čepeľ Nesmrteľného). Nesmrteľnosť tejto mangy nie je len v názve – jedná sa o ongoing a teda stále neukončenú sériu. Na fakt, že na koniec úspešnej mangy môže čitateľ čakať celé dekády, sme si už zvykli. Niektorí viac, iní menej a niektorí si zvykli aj na to, že sa konca možno nikdy nedožijú. (Aj vy ste si spomenuli na Naruta?)

Znaky kvalitnej mangy

Každému sa páči niečo iné, iný druh príbehu, spôsob podania, a v prípade mangy aj kresba. Je teda nesmierne ťažké, ba priam nemožné označiť jedno, prípadne niekoľko diel ako najlepšie. Môžeme sa však pokúsiť stanoviť niekoľko kritérií, pomocou ktorých budeme porovnávať kvalitu jednotlivých máng.

Počas pomerne krátkej histórie modernej mangy sa nazbieralo veľké množstvo najrôznejších titulov. Manga priemyslu sa darí, takže každý rok vychádzajú tisícky titulov - lepších, priemerných ale aj takých, keď si povieme „škoda papiera“. 

Čo však globálne určuje, či sa niečo oplatí prečítať alebo nie? Ak chceme úspešne eliminovať čo najväčšie množstvo menej kvalitných vecí zo zoznamu „povinnej“ literatúry, mali by sme si všímať niekoľko kritérií. 

Prepáčte, ja nie som odtiaľto...

A svetlo pohltilo dievča a odnieslo ju do iného sveta, tam kam jej osud určil,  aby sa naplnilo proroctvo.

Tak by sa dali v krátkosti uviesť príbehy, ktoré som nazvala „Dievča v inom svete“. Tradične ide o spojenie fantastického alebo historického žánru s dobrodružným a cieľovou skupinou sú dievčatá vo veku 14-18 rokov (označenie shoujo).

Pointa príbehu spočíva v tom, že sa stredoškoláčka, či už náhodou, omylom alebo plne úmyselne prenesie do fantastického sveta prípadne minulosti. Očakáva ju úžasné dobrodružstvo, láska a osud, ktorý musí naplniť.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o japonský výmysel, ale len na ten prvý. Stačí si spomenúť napríklad na Nekonečný príbeh alebo Stargate. História nás ale zavedie ešte ďalej. Príbehy s  tematikou cestovania v čase a priestore sa začali objavovať už v 18 storočí. Tejto téme sa venoval aj spisovateľ Mark Twain vo svojom diele Yankee z Connectictu na dvore kráľa Artuša (1889). O 6 rokov nasledovalo iné známe dielo - Stroj času od H.G. Wellsa (1895).