Každému sa páči niečo iné, iný
druh príbehu, spôsob podania, a v prípade mangy aj kresba. Je teda
nesmierne ťažké, ba priam nemožné označiť jedno, prípadne niekoľko diel ako najlepšie.
Môžeme sa však pokúsiť stanoviť niekoľko kritérií, pomocou ktorých budeme
porovnávať kvalitu jednotlivých máng.
Čo však globálne určuje, či sa
niečo oplatí prečítať alebo nie? Ak chceme úspešne eliminovať čo najväčšie množstvo
menej kvalitných vecí zo zoznamu „povinnej“ literatúry, mali by sme si všímať
niekoľko kritérií.
Manga, rovnako ako aj komiks, je
médium veľmi špecifické. Príbeh je rozprávaný pomocou statického obrazu
a textu, a teda prvou otázkou by malo byť, či je dôležitejšia forma
alebo obsah. Žiaľ, v tomto prípade ide o otázku značne filozofickú a debát
na túto tému prebehlo neúrekom. Skúsme si ale mangu rozdeliť na niekoľko
samostatných celkov.
Keď si odmyslíme všetky emócie,
čo nám zostane? Pred sebou máme príbeh, kresbu, hlavného hrdinu/hrdinov,
vedľajšie a záporné postavy, dĺžku a záver. Týchto 6 prvkov som čisto
sebecky a subjektívne určila ako kritériá umožňujúce určiť kvalitu, respektíve
to, či sa nám oplatí dané dielo prečítať.
Príbeh môže byť originálny, ale aj
plný klišé. Môžeme skúsiť prerozprávať nový príbeh alebo staviť na istotu overenej
schémy.
Ako príklad pre rovnaký námet si
môžeme zobrať jeden z najpredávanejších žánrov -bojový alebo evolučný
shounen. Keď si ich dáme vedľa seba zistíme, že majú toho spoločné viac, ako by
bolo originalite milé. Okrem rovnakého námetu (cesta hlavného hrdinu za sebazdokonaľovaním)
môžeme sledovať určitú schémovitosť. Ja osobne obľubujem Star Wars syndróm (zistenie,
že otec/matka/randomný predok hlavného hrdinu je iná známa postava a/alebo
legenda). Funguje to ako potvrdenie jedinečnosti a oprávnenosti toho, že
v konečnom dôsledku nakope zadok každému.
Pri shoujo je hľadanie
originálneho príbehu o niečo ťažšie. Nie nadarmo sa hovorí, že pokiaľ ste
čítali jednu romancu, ako keby ste čítali všetky.
Existuje niekoľko spôsobov ako
pri takomto príbehu zaujať a získať fanúšikov na svoju stranu.
V prvom rade je potrebné odlíšiť ho od iných. Najlepšie samotným
spracovaním. Pokiaľ ale práve neoplývate rozprávačským talentom, budete musieť
posilniť inú zložku, či už kresbu alebo postavy.
Nemôžeme však tvrdiť, že všetky
mangy rovnakého žánru sú rovnaké a ide o akési pravidlo pre tento
druh komiksu. Pokusy o netradičné a originálne príbehy sú často
oceňované a úspešné. Napríklad Death Note (Zápisník smrti), kde je hlavným
hrdinom záporná postava, sa stretol s celosvetovým úspechom a aspoň
na pár rokov sa zapísal do povedomia tohto priemyslu.
2, Kresba
Manga nie je len o slovách.
Podstatnú úlohu hrá aj forma, akou je príbeh podaný. Platí tu veľmi jednoduché
pravidlo – kresba musí byť minimálne pozerateľná. A čím lepšia, tým lepší
je aj samotný zážitok. Žiaľ, samotná kresba nezaručuje čitateľnosť príbehu.
Kresba obsahuje dve dôležité zložky
– anatómiu postáv a pozadie. Každý autor má zvyčajne len jeden štýl kresby
tváre a postavy od seba odlišuje hlavne kreslením vlasov.
Pri anatómii by sme si mali
všímať predovšetkým správny počet končatín a ich umiestnenie (pokiaľ sa
nejedná o autorov úmysel). Taktiež by nemali vzbudzovať podozrenie, že by
ste ich museli najprv polámať, aby ste dosiahli takýto uhol.
Mars (Fuyumi Soyro) |
Pozadia sú individuálnou
záležitosťou. Môžeme nájsť jednoduché aj zložité. Výhodou jednoduchých pozadí
je čas, ktorý autor strávi kreslením jednej stránky a prehľadnosť.
Nevýhodou môže byť pocit prázdnoty a absencia prostredia.
Výhodou zložitých pozadí je
vytváranie vhodnej atmosféry. Nevýhodou môže byť strata prehľadnosti, keď
pôsobí príliš preplnene a strácate prehľad, kde končí pozadie
a začínajú postavy. Layout, čiže rozmiestenie panelov
a postáv je ďalším kľúčovým faktorom, aby bol príbeh ľahko čitateľný a zároveň
zaujímavý. Každý pozornejší čitateľ si všimne rozdiel v rozložení panelov
medzi shounen (pre chlapcov) a shoujo (pre dievčatá). Zatiaľ čo layout
shounen mangy je usporiadaný – jednotlivé panely sú rovnako vysoké
a zoradené do jasnej postupnosti - shoujo layout je chaotickejší. Často sú
jednotlivé panely nakreslené čiastočne cez seba alebo ako doplnok
k obrázku na celú stranu. Takýto štýl panelov pracuje so stránkou ako
celkom a nedelí ju na jednotlivé časti.
Existuje ešte tretí typ,
a to Yonkoma (nazývaný aj 4koma). Tento štýl je zriedkavý a využíva
sa hlavne na tzv. špeciály na konci jednotlivých bookov. Príbeh alebo jeho
časti sú rozprávané stripovou formou štyroch rovnakých panelov nakreslených pod
sebou. Medzi najznámejšie Yonkomy patrí
napríklad Azumanga Daioh, Doujin Work alebo K-ON.
Popri silnom príbehu sú potrebné
aj silné charaktery. Na zaujatie čitateľa a jeho vtiahnutie do deja je
potrebné, aby sa čitateľ vedel stotožniť aspoň s jednou postavou. Vďaka
tomu bude vedieť prežívať jeho/ich dobrodružstvá ako svoje. Nemôžeme mať radi
mangu bez toho, aby sme si neobľúbili aspoň jednu z hlavných postáv.
Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré
by určilo, či bude postava obľúbená alebo nie. Davy dokázal poblázniť stoický L
ale aj mierne cholerický Ed Elric, prípadne neemocionálna Rei Ayanami
v porovnaní s bláznivou Haruhi Suzumiya. Postavám môžete zobrať
emócie alebo ich im dať priveľa, spraviť z nich tragických hrdinov alebo
najobľúbenejších študentov školy. Voľba je na autorovi a nás ostáva, či si
ich zamilujeme alebo nie. Musia však byť uveriteľné a našu lásku si
zaslúžiť.
Love Hina (Akumatsu Ken) |
Povedať, že vedľajšie
a záporne postavy nemajú vplyv na kvalitu mangy je nanajvýš odvážne.Vedľajšie postavy by mali byť
charakterovo vyvážené. V žiadnom prípade by sa nemali všetky správať
rovnako. Vyvážené rozdelenie pováh umožní, aby si každý našiel svojho
obľúbenca. V mange je veľmi obľúbená tzv. typológia postáv, napríklad
dievča/chlapec v okuliaroch, hanblivý/á, športovo založený/á, detsky
pôsobiaci atď. Vyskytuje sa takmer výlučne v anime a japonskom
komikse prezývanom – „háremovky“ (Ouran High School Host Club alebo Love Hina).
Nesprávna
záporná postava vie tiež pokaziť celý dojem z príbehu. Nesmie vo vás
vzbudiť pocit, že ju radšej zabijete sami. Problém nastane, ak ju autor spraví
priveľmi ľudskou alebo príliš zlou. Ak ju spraví príliš ľudskou riskuje, že sa
zo zápornej postavy stane kladná, ale ak pôjde do opačného extrému stratí
akékoľvek sympatie. Pokiaľ ich nedokáže vyvážiť, čitateľa navždy stratí.
Správna dĺžka príbehu je taká, ktorá mu umožní
sa dostatočne rozvinúť, ale zároveň ho zbytočne nenatiahne. Keď má už vyše 30
zväzkov je celkom prirodzené, že sa objavia časti alebo úseky slúžiace ako
„vata“. Na druhej strane oneshot nedáva priestor na komplikovanejší príbeh,
rýchlo sa prečíta a málokedy ostane v pamäti dlhšie. Preto musí skôr
staviť na emócie alebo priniesť nečakaný zvrat.
Záver je jedna
z najdôležitejších častí a podmienok úspechu. Unáhlený alebo nesprávny
koniec môže zničiť celý dojem. Naopak, dobre zvládnutý koniec vie napraviť, čo
autor nezvládne v príbehu ako celku. Preto je potrebné mu venovať
pozornosť, ktorú si zasluhuje a zbytočne ho neodbiť.
Basara (Yumi Tamura) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára