Znaky kvalitnej mangy

Každému sa páči niečo iné, iný druh príbehu, spôsob podania, a v prípade mangy aj kresba. Je teda nesmierne ťažké, ba priam nemožné označiť jedno, prípadne niekoľko diel ako najlepšie. Môžeme sa však pokúsiť stanoviť niekoľko kritérií, pomocou ktorých budeme porovnávať kvalitu jednotlivých máng.

Počas pomerne krátkej histórie modernej mangy sa nazbieralo veľké množstvo najrôznejších titulov. Manga priemyslu sa darí, takže každý rok vychádzajú tisícky titulov - lepších, priemerných ale aj takých, keď si povieme „škoda papiera“. 

Čo však globálne určuje, či sa niečo oplatí prečítať alebo nie? Ak chceme úspešne eliminovať čo najväčšie množstvo menej kvalitných vecí zo zoznamu „povinnej“ literatúry, mali by sme si všímať niekoľko kritérií. 

Manga, rovnako ako aj komiks, je médium veľmi špecifické. Príbeh je rozprávaný pomocou statického obrazu a textu, a teda prvou otázkou by malo byť, či je dôležitejšia forma alebo obsah. Žiaľ, v tomto prípade ide o otázku značne filozofickú a debát na túto tému prebehlo neúrekom. Skúsme si ale mangu rozdeliť na niekoľko samostatných celkov.

Keď si odmyslíme všetky emócie, čo nám zostane? Pred sebou máme príbeh, kresbu, hlavného hrdinu/hrdinov, vedľajšie a záporné postavy, dĺžku a záver. Týchto 6 prvkov som čisto sebecky a subjektívne určila ako kritériá umožňujúce určiť kvalitu, respektíve to, či sa nám oplatí dané dielo prečítať.

1, Príbeh 

Príbeh môže byť originálny, ale aj plný klišé. Môžeme skúsiť prerozprávať nový príbeh alebo staviť na istotu overenej schémy. 

Ako príklad pre rovnaký námet si môžeme zobrať jeden z najpredávanejších žánrov -bojový alebo evolučný shounen. Keď si ich dáme vedľa seba zistíme, že majú toho spoločné viac, ako by bolo originalite milé. Okrem rovnakého námetu (cesta hlavného hrdinu za sebazdokonaľovaním) môžeme sledovať určitú schémovitosť. Ja osobne obľubujem Star Wars syndróm (zistenie, že otec/matka/randomný predok hlavného hrdinu je iná známa postava a/alebo legenda). Funguje to ako potvrdenie jedinečnosti a oprávnenosti toho, že v konečnom dôsledku nakope zadok každému. 

Pri shoujo je hľadanie originálneho príbehu o niečo ťažšie. Nie nadarmo sa hovorí, že pokiaľ ste čítali jednu romancu, ako keby ste čítali všetky. 

Existuje niekoľko spôsobov ako pri takomto príbehu zaujať a získať fanúšikov na svoju stranu. V prvom rade je potrebné odlíšiť ho od iných. Najlepšie samotným spracovaním. Pokiaľ ale práve neoplývate rozprávačským talentom, budete musieť posilniť inú zložku, či už kresbu alebo postavy.

Nemôžeme však tvrdiť, že všetky mangy rovnakého žánru sú rovnaké a ide o akési pravidlo pre tento druh komiksu. Pokusy o netradičné a originálne príbehy sú často oceňované a úspešné. Napríklad Death Note (Zápisník smrti), kde je hlavným hrdinom záporná postava, sa stretol s celosvetovým úspechom a aspoň na pár rokov sa zapísal do povedomia tohto priemyslu.

2, Kresba

Manga nie je len o slovách. Podstatnú úlohu hrá aj forma, akou je príbeh podaný. Platí tu veľmi jednoduché pravidlo – kresba musí byť minimálne pozerateľná. A čím lepšia, tým lepší je aj samotný zážitok. Žiaľ, samotná kresba nezaručuje čitateľnosť príbehu.

Kresba obsahuje dve dôležité zložky – anatómiu postáv a pozadie. Každý autor má zvyčajne len jeden štýl kresby tváre a postavy od seba odlišuje hlavne kreslením vlasov.

Pri anatómii by sme si mali všímať predovšetkým správny počet končatín a ich umiestnenie (pokiaľ sa nejedná o autorov úmysel). Taktiež by nemali vzbudzovať podozrenie, že by ste ich museli najprv polámať, aby ste dosiahli takýto uhol.

Mars (Fuyumi Soyro)

Pozadia sú individuálnou záležitosťou. Môžeme nájsť jednoduché aj zložité. Výhodou jednoduchých pozadí je čas, ktorý autor strávi kreslením jednej stránky a prehľadnosť. Nevýhodou môže byť pocit prázdnoty a absencia prostredia.

Výhodou zložitých pozadí je vytváranie vhodnej atmosféry. Nevýhodou môže byť strata prehľadnosti, keď pôsobí príliš preplnene a strácate prehľad, kde končí pozadie a začínajú postavy. Layout, čiže rozmiestenie panelov a postáv je ďalším kľúčovým faktorom, aby bol príbeh ľahko čitateľný a zároveň zaujímavý. Každý pozornejší čitateľ si všimne rozdiel v rozložení panelov medzi shounen (pre chlapcov) a shoujo (pre dievčatá). Zatiaľ čo layout shounen mangy je usporiadaný – jednotlivé panely sú rovnako vysoké a zoradené do jasnej postupnosti - shoujo layout je chaotickejší. Často sú jednotlivé panely nakreslené čiastočne cez seba alebo ako doplnok k obrázku na celú stranu. Takýto štýl panelov pracuje so stránkou ako celkom a nedelí ju na jednotlivé časti. 

Existuje ešte tretí typ, a to Yonkoma (nazývaný aj 4koma). Tento štýl je zriedkavý a využíva sa hlavne na tzv. špeciály na konci jednotlivých bookov. Príbeh alebo jeho časti sú rozprávané stripovou formou štyroch rovnakých panelov nakreslených pod sebou.  Medzi najznámejšie Yonkomy patrí napríklad Azumanga Daioh, Doujin Work alebo K-ON. 

 

3, Hlavný hrdina

 Popri silnom príbehu sú potrebné aj silné charaktery. Na zaujatie čitateľa a jeho vtiahnutie do deja je potrebné, aby sa čitateľ vedel stotožniť aspoň s jednou postavou. Vďaka tomu bude vedieť prežívať jeho/ich dobrodružstvá ako svoje. Nemôžeme mať radi mangu bez toho, aby sme si neobľúbili aspoň jednu z hlavných postáv.  

Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by určilo, či bude postava obľúbená alebo nie. Davy dokázal poblázniť stoický L ale aj mierne cholerický Ed Elric, prípadne neemocionálna Rei Ayanami v porovnaní s bláznivou Haruhi Suzumiya. Postavám môžete zobrať emócie alebo ich im dať priveľa, spraviť z nich tragických hrdinov alebo najobľúbenejších študentov školy. Voľba je na autorovi a nás ostáva, či si ich zamilujeme alebo nie. Musia však byť uveriteľné a našu lásku si zaslúžiť.

4, Vedľajšie a záporné postavy 

Love Hina (Akumatsu Ken)

Povedať, že vedľajšie a záporne postavy nemajú vplyv na kvalitu mangy je nanajvýš odvážne.Vedľajšie postavy by mali byť charakterovo vyvážené. V žiadnom prípade by sa nemali všetky správať rovnako. Vyvážené rozdelenie pováh umožní, aby si každý našiel svojho obľúbenca. V mange je veľmi obľúbená tzv. typológia postáv, napríklad dievča/chlapec v okuliaroch, hanblivý/á, športovo založený/á, detsky pôsobiaci atď. Vyskytuje sa takmer výlučne v anime a japonskom komikse prezývanom – „háremovky“ (Ouran High School Host Club alebo Love Hina).   

Nesprávna záporná postava vie tiež pokaziť celý dojem z príbehu. Nesmie vo vás vzbudiť pocit, že ju radšej zabijete sami. Problém nastane, ak ju autor spraví priveľmi ľudskou alebo príliš zlou. Ak ju spraví príliš ľudskou riskuje, že sa zo zápornej postavy stane kladná, ale ak pôjde do opačného extrému stratí akékoľvek sympatie. Pokiaľ ich nedokáže vyvážiť, čitateľa navždy stratí.

5, Dĺžka

Správna dĺžka príbehu je taká, ktorá mu umožní sa dostatočne rozvinúť, ale zároveň ho zbytočne nenatiahne. Keď má už vyše 30 zväzkov je celkom prirodzené, že sa objavia časti alebo úseky slúžiace ako „vata“. Na druhej strane oneshot nedáva priestor na komplikovanejší príbeh, rýchlo sa prečíta a málokedy ostane v pamäti dlhšie. Preto musí skôr staviť na emócie alebo priniesť nečakaný zvrat.

6, Záver 

Záver je jedna z najdôležitejších častí a podmienok úspechu. Unáhlený alebo nesprávny koniec môže zničiť celý dojem. Naopak, dobre zvládnutý koniec vie napraviť, čo autor nezvládne v príbehu ako celku. Preto je potrebné mu venovať pozornosť, ktorú si zasluhuje a zbytočne ho neodbiť.

Kvalitná manga nemusí spĺňať všetky kritéria, ale mala by aspoň väčšinu. Pokiaľ chce manga prežiť aj po skončení, musí nechať priestor pre fantáziu, pretože len tak neupadne do zabudnutia. A len fandom ju vie udržať pri živote. Manga nemusí zasiahnuť a dojať väčšinu, ale svoj fandom si musí získať na život a na smrť, a vtedy sa o nej dá povedať, že je niečoho hodná.  

Basara (Yumi Tamura)