Svetová vojna Z – Zombie apokalypsa z iného pohľadu

Nikto nevie naisto ako to skutočne začalo, a či bol Pacient 0 z Číny skutočne prvým infikovaným človekom. V priebehu niekoľkých mesiacov sa zo stoviek stanú tisíce a z tisícov milióny. Šírenie neznámeho vírusu naprieč kontinentmi spôsobí celosvetovú pandémiu a ohrozuje samotnú existenciu ľudstva. Oživené mŕtvoly, Živí mŕtvi, Požierači mozgov alebo jednoducho Zombie – hýbajúce sa telá bez inteligencie, plné agresivity a jedinej túžby - ľudské mäso. Nepriateľ v ktorom nevyvoláte strach, nepozná bolesť a zabiť sa dá len zničením mozgu.

„Hovoria tomu rôzne: Kríza, Temné roky, Živá pohroma a potom existujú ešte novšie a „šťavnatejšie“  názvy ako svetová vojna Z alebo prvá svetová Z-vojna.“

Alica a cesta dospievania

Prednedávnom som sa cez stránku coursera prihlásila na online kurz s témou: Fantasy and Science Fiction: The Human Mind, Our Modern World. Pre úspešné zvládnutie kurzu a získanie certifikátu musím odovzdať aspoň 7 esejí na tému týždňa (10 týždňov - 10 tém). Čo to znamená pre mňa, to viem. Čo to znamená pre vás - pravdepodobne nejaké publikované eseje a prvou bude práve Alica.

Esej publikujem vo forme v akej som ju odovzdala, čiže po anglicky (rozsah mal byť max 320 slov). Niektoré eseje chcem preložiť a rozšíriť, žiaľ nie je to prípad Alice :)

Enjoy a pokojne komentujte, či už knihu samotnú alebo esej. 

The Giver - Čoho všetkého by ste sa vedeli vzdať pre dokonalý svet?

Predstavte si dokonalý svet - bez vojny, bolesti alebo hladu. Svet, kde máte dostatok jedla, rodinu a domov kde sa vaše deti môžu bez obáv hrať na ceste. Čo by ste obetovali pre život v podobnom svete? Pocity, farby, možnosť voľby? 

  “Získali sme kontrolu nad množstvom vecí. Ale ďalších sme sa museli vzdať.”

Poviedka - Nočné rendezvous (Barneyho kroniky) - Martin Petrovský

Chicago je v noci krásne a pri všetkých tých svetlách mám pocit, akoby tu bol stále deň. Čo bolo celkom fajn, keďže skutočné slnko som už dlhšiu dobu nevidel. Bezcieľne som blúdil ulicami mesta. Nezamestnaný, chudobný, bez domova a väčšinu času opitý ako Rus večer po výplate. Za to môžu bezdomovci a ich krv značne zriedená lacným alkoholom, ktorá navyše chutí ako šťanky. Prečo vôbec viem ako chutia šťanky? To sa radšej ani nepýtajte. Ďalšia časť môjho života, na ktorú nie som hrdý. A to ma nútilo premýšľať – kde sa stala chyba? 

Naoki Urasawa - povinné čitanie pre každého otaku (alebo aj neotaku)

Meno Naoki Urasawa je vo svete seinen mangy veľmi dobre známe. Pokiaľ sa vám v mysli objavujú len nejasné a zahmlené spomienky, alebo ste ho nebodaj nikdy nepočuli, je tento článok prvým krokom k tomu, aby ste napravili osudnú chybu.

O študentoch ekonómie koluje množstvo nie práve lichotivých vtipov. O Osake a jej dialekte tiež kolujú vtipy. Je teda človek narodený v Osake študujúci ekonómiu odsúdený na to, aby sa stal terčom vtipov, alebo zaúčinkuje známy princíp matematiky, kde zápor násobený záporom vytvára pozitívum?

Hiroaki Samura – Čiernobiely svet?

O americkom komikse sa zvykne hovoriť, že býva zbytočne násilný a krutý. V porovnaní s niektorými dielami z japonskej tvorby vyznieva ako rozprávka pre malé deti.

Hiroaki Samura chcel byť mangaka v období, keď iné deti oblizovali farbu z papiera alebo ožužlávali pastelky. Výber umeleckej vysokej školy bol teda logickým krokom . Zameranie na klasické umenie sa však ukázalo ako krokom chybným, keďže neznášal olejomaľbu a oveľa bližšia mu bola práca s bielou a čiernou.

V roku 1993 debutoval so svojou prvotinou Mugen no Juuni vo svete známou pod názvom Blade of the Immortal (Čepeľ Nesmrteľného). Nesmrteľnosť tejto mangy nie je len v názve – jedná sa o ongoing a teda stále neukončenú sériu. Na fakt, že na koniec úspešnej mangy môže čitateľ čakať celé dekády, sme si už zvykli. Niektorí viac, iní menej a niektorí si zvykli aj na to, že sa konca možno nikdy nedožijú. (Aj vy ste si spomenuli na Naruta?)

Môže sa človek stať závislým od kníh?

Prednedávnom ku mne konečne dorazila kniha na ktorú som rok čakala, pričom som neodolala a začítala sa do nej už po ceste z pošty (našťastie som nemala žiadnu nehodu a ani som nenarazila do žiadneho stĺpu). Tentokrát nie je vôbec podstatné o akú knihu ide alebo prečo, skôr by sme sa mohli zamerať na to, či človeku môže čítanie alebo vlastníctvo knihy/mangy alebo akejkoľvek formy príbehu spôsobiť pocit absolútneho šťastia. Takého, kde vás príbeh doslova vytrhne z reality pri čítaní a najlepšie aj hodiny po dočítaní poslednej vety?