Svet
je v noci trochu iný – tajomnejší. Vyvoláva v nás predstavy
o tom, čo všetko sa môže diať alebo sa deje. Čo ak sa svet v noci
skutočne mení a úsvit napraví všetko, čo sa počas nej stalo tak, aby nikto
z nás nič netušil o vojne, ktorá sa počas nej odohráva? Tak, aby
nikto z nás netušil ako málo stačilo k tomu, aby bolo mesto pohltené
oblohou...
Štrnásťročná
Velody nestrávila v meste Aufleur ani deň než prišla o moc
o ktorej ani netušila, že ju má. Ďalších 12 rokov žila ako každý iný
obyvateľ dňa (orig. Daylighter) až kým Garnet, chlapec ktorý ju presvedčil aby
mu bozkom odovzdala časť zo seba, nezomrel a neoslobodil silu, ktorú si
privlastnil. Velody zrazu vidí to, čo bolo predtým skryté: oblohu takú aká
naozaj je a večný boj, ktorý sa na nej odohráva. A nie je sama. Zo
sveta nočných tvorov už niet cesty späť.
Mŕtveho vládcu má nahradiť vládca nový
a Ashiol spraví všetko, čo je v jeho silách, aby sa ním nestal on, aj
keby to znamenalo Velodinu smrť. Pretože Dvor Tvorov potrebuje svoju Moc
a Vznešenosť.
Prvá
kniha trilógie „Creature Court“ je skôr prológ ku skutočnému príbehu –
v podstate nemá žiadnu zápletku. Príbeh sa rozvíja, postavy sú
predstavené, ale keď sa zamyslím nad tým o čom kniha bola – nedokážem to
popísať jednou alebo dvomi vetami. Nemôžem povedať, že by sa v knihe nič
nedialo, skôr naopak. Dialo sa tam toho dosť, ale pritom nič nedominovalo tak,
aby sa z toho stala hlavná dejová línia. Hrdinovia bojujú, ale proti komu
konkrétne a prečo vlastne – tohto vysvetlenia sa v prvej knihe
nedočkáte.
Taktiež
stojí za zmienku fakt, že všetky postavy boli jednoducho divné. Ale takým tým
celkom milým spôsobom, kedy máte pocit, že objatie všetko napraví. Mali svoje
chyby, emocionálne rany, chceli byť milované ale sami nedokázali prejaviť
lásku. Velody bola silná, ale bola až príliš dobrosrdečná na to, aby prežila na
Dvore Tvorov, plnom zlomených ľudí na pokraji šialenstva. Garnet bol šialený, Ashiol
a zvyšok postáv za ním veľmi nezaostával.
Príbeh
je zasadený do alternatívneho vesmíru, pričom
mesto Auflelur je je situované v Taliansku v 18. – 19.
storočí. Je tu niekoľko rozdielov, mapa skôr voľne ako doslova sleduje tú našu
a postupne sa odkrývajú aj ďalšie nezrovnalosti. Rayner Roberts, autorka
príbehu, sa až priveľmi snaží pripomínať, že sa jedná o fantasy svet. Ako
príklad by som uviedla nie veľmi vhodné používanie slovníka, čo bola asi jediná
vec, ktorá mi naozaj vadila. Slovo noc je nahradené slovom nox (latinský výraz
pre noc), čo by nebolo také zlé, keby sa nevyužívalo aj v iných slovných
spojeniach ako noxdress (noxná košeľa?), čo pôsobí dosť otravne a rušivo,
hlavne keď hneď za tým padnú výrazy ako popis práce (job description), tanečný
klub alebo napríklad jazz. Pôsobí tak akoby
sa sama autorka nevedela rozhodnúť, aký svet chce vybudovať. Buď chcete opísať
fantasy svet alebo moderný. Nedá sa to spájať takýmto spôsobom.
Myslím,
že je dostatočne na mieste, aby som k tejto recenzii pripojila aj
varovanie. Aj keď pre mnohých ľudí bude práve toto varovanie pravdepodobne
nakopnutím k tomu, aby sa po tejto sérii začali obzerať. The Creature Court
trilógia, vrátane jej prvej knihy Power and Majesty, popisuje niekoľko
homosexuálnych vzťahov, semi explicitné popisy sexu (hetero), narážky na
sexuálne situácie neplnoletých postáv a nahých ľudí pobehujúcich po meste,
a tým pádom táto séria nie je vhodná pre mladších čitateľov.
V žiadnom prípade by som túto knihu nenazvala erotickou, bolo to
jednoducho súčasťou knihy, nie jej podstatou. Ale pokiaľ vám takéto situácie
a opisy vadia – nečítajte ju. Ak nie, pokojne ju začnite zháňať. Ja som sa
bavila.
Originálny názov: Power and Majesty
Séria: Creature
Crout trilogy
Autor: Tansy
Rayner Roberts
Slovenský preklad: nie
Podobné knihy: The Shattered City, Reign of Beasts
(pokračovanie)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára